Dostať sa k práci je pre lekára z cudziny peklo. Stojí to tisíce eur a trvá mesiace

Tisíce lekárov ročne odchádzajú zo Slovenska za lepšími podmienkami, náhrada za nich z iných krajín však nepríde. V zdravotníckom systéme chýba vyše 15-tisíc sestier, stovky pediatrov a všeobecných lekárov. Nahradiť by ich mohli špecialisti z krajín, ktoré nemôžu doktorom ponúknuť dobré životné či pracovné podmienky. Aj keď Slovensko by pre nich mohlo vyzerať ako lákavá destinácia pre prácu a život, narážajú u nás na byrokraciu, vysoké poplatky a náročné pravidlá. Preto si často vyberajú cestu slovenských lekárov a tiež idú pracovať do zahraničia.

Štatistiky to ukazujú jasne: Slovensko absolventov lekárskych fakúlt, ale aj skúsených zdravotníkov, už roky exportuje do zahraničia. Z dát Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyplýva, že počet študentov medicíny je u nás nadpriemerný. Podľa tohto ukazovateľa predbiehame nielen susedné Česko, ale aj väčšinu škandinávskych krajín. Ale po štúdiu zdravotníci u nás neostanú a za prácou vycestujú do zahraničia. Najčastejšie idú lekári do Česka, každý rok sa tam odsťahuje vyše dvoch tisíc doktorov zo Slovenska, ukazujú štatistiky OECD.

Problém sa snažili vyriešiť viaceré vlády. Súčasný premiér Robert Fico (Smer) pred štyrmi rokmi prišiel aj s nápadom vystavovať šek za štúdium tým mladým lekárom, ktorí budú chcieť odísť zo Slovenska do zahraničia. K tomu doteraz nedošlo, ale ani odliv zdravotníkov sa zatiaľ zastaviť nedarí. Najnovšie sa očakáva nová vlna odchodov lekárov k susedom, pretože vláda v rámci konsolidácie chce výrazne ušetriť na valorizácii ich platov.

Vykryť nedostatok zdravotníkov aspoň sčasti by mohol príchod lekárov a sestier z iných krajín na Slovensko. Proces ich adaptácie je však často zdĺhavý, náročný a problémom je aj jazyková bariéra. Počas pandémie sa vláda snažila prilákať lekárov z krajín mimo Európskej únie, teda z takzvaných tretích krajín – Ukrajiny, Ruska, Srbska či Moldavska. Hegerova vláda preto schválila dokument, ktorý umožnil zrýchlene udeľovať národné víza vysokokvalifi kovaným pracovníkom z týchto krajín, teda aj lekárom. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vláda schválila ešte jeden zákon, ktorý mal uľahčiť príchod a zapojenie ukrajinských lekárov a sestier do slovenského zdravotníckeho systému.

Vláda urobila dobrý krok, hodnotí Boris Janíček z organizácie Lekári a sestry, ktorá sa venuje poradenstvu pre zahraničných zdravotníkov, ktorí majú záujem o prácu na Slovensku. „To je dobrá a postačujúca legislatíva, oveľa horšie je to však najmä na konzulárnych oddeleniach a úradoch cudzineckej polície,“ opisuje Janíček realitu.

Celý proces sa totiž začína tým, že Ukrajinci sa musia na Slovensku najprv zlegalizovať – teda získať status utečenca alebo povolenie na pobyt. Čakacie lehoty na termín na cudzineckej polícii však môžu byť niekoľko mesiacov, tvrdí. Až potom môžu pristúpiť k procesu uznania diplomu z domovskej krajiny. „Nostrifikácia celkovo trvá dva-tri mesiace,“ spresnil Janíček. Pokiaľ trvá nostrifikácia, lekár pracovať nesmie a niekoľko mesiacov tak musí len čakať. Celkovo proces príchodu na Slovensko trvá približne pol roka.

Ďalším problémom pre zahraničných lekárov sú náklady na uznávanie kvalifikácie či jazykové kurzy, spolu ide o poplatky v tisícoch eur. „Cudzinec na to, aby sa naučil po slovensky do úrovne B1-B2, potrebuje 800 hodín štúdia. Je to ročný kurz a jeho cena môže dosahovať aj 4 000 eur za rok," spresnila pre Pravdu Alena Kurotová z Medzinárodnej asociácie lekárov a zdravotníkov na Slovensku (MALnS). Nie sú nízke ani poplatky za uznanie diplomu či poplatky za odbornú skúšku.

„Za uznanie diplomu treba zaplatiť 140 eur. Poplatky za skúšky sú 200 eur pre sestry, 500 eur pre lekárov a 620 eur pre farmaceutov. Pediatri majú to ešte drahšie, o 200 eur,“ dodala. K tomu treba prirátať aj každodenné náklady na nájomné či stravu, lekári pritom počas čakania na skúšky a doklady nemôžu pracovať, nemajú teda žiadne príjmy.

Aj keď zdravotník má všetky doklady preložené, uznané a potvrdené, dostane sa do ďalšieho kola byrokracie – zamestnávateľ, teda nemocnica, musí preňho vybaviť povolenie na zamestnanie. Nemocnice si vo väčšine prípadov ani nevedia predstaviť, ako tento proces prebieha a tiež ako dlho trvá, tvrdí Janíček. „Na strane zamestnávateľa je to neúplné pochopenie problematiky, najmä z pohľadu vytvorenia si vlastných adaptačno-integračných procesov pre personál, ktorý sa nakoniec dostane k nám,“ povedal.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) má vypracované usmernenie, ktoré štátom slúži ako právny rámec na to, aby krajiny dokázali jednoduchšie prilákať a zamestnať medzinárodný zdravotnícky personál, priblížila Kurotová. Na Slovensku však tieto odporúčania neboli zavedené do praxe. „Toto vytvára priestor na nejednotnosť v prístupe k náboru zdravotníckeho personálu a nedostatočné zohľadnenie medzinárodných štandardov,“ dodala.

Výsledkom je to, že na Slovensku dnes pracuje menej lekárov zo zahraničia než v susedných krajinách. Podľa štatistík OECD v českom zdravotníckom systéme pracuje vyše 3,6 tisíca lekárov zo zahraničia, v Poľsku je ich okolo štyritisíc, na Slovensku máme iba 1,2 tisíca doktorov cudzincov. Počet zahraničných zdravotných sestier je ešte nižší. Z celkového počtu 32-tisíc z iných krajín pochádza iba 200 sestier.

Boris Janíček tvrdí, že Slovensko má najhoršie podmienky na prijímanie zahraničných zdravotníkov zo všetkých krajín V4. „Česi to robia cieľavedome, systematicky na úrovni viacerých ministerstiev, vlády až po samotných zamestnávateľov,“ zdôraznil pre Pravdu. „Je to susedná krajina s podobným systémom zdravotnej starostlivosti, ale lepšími skúsenosťami s integráciou zahraničných zdravotníckych pracovníkov,“ súhlasí s ním Kurotová.

Inšpiráciou pre nás by mohlo byť aj Nemecko, ktoré začalo robiť zmeny včas, kvalitne a inkluzívne. Tým dokázalo prilákať zo zahraničia aj mladých, aj skúsených zdravotníckych pracovníkov. „Zahraniční odborníci profitujú z komplexného bezplatného (resp. štátom hradeného) systému podpory, ktorý zahŕňa jazykové kurzy pomocou e-learningovej platformy a poradenstvo pri adaptácii do pracovného prostredia,“ uvádza príklad Kurotová. Myslí si, že aj u nás by mohla zlepšiť situáciu podpora odborno-jazykovej prípravy zahraničných zdravotníkov, zrušenie niektorých byrokratických povinností pri predkladaní dokumentov či výrazné zníženie niektorých poplatkov.

„Ošetrovateľstvo možno stále viac charakterizovať ako mobilné povolanie. Tisíce sestier, veľká väčšina z nich sú ženy, migrujú každý rok za lepšími mzdovými a pracovnými podmienkami, kariérnou mobilitou, profesionálnym rozvojom, lepšou kvalitou života, osobnou bezpečnosťou alebo niekedy len novinkou a dobrodružstvom,“ uviedol pre Pravdu viceprezident Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Lukáš Kober.

Krajiny ako Spojené kráľovstvo, Austrália či Švajčiarsko v obdobiach kritického nedostatku zaradili sestry na zoznam pracovníkov s preferenčným zaobchádzaním, čím sa pre ne zjednodušil proces prisťahovalectva. Slovensko v tom však výrazne zaostáva. „Ak si nedokážeme udržať vlastnú pracovnú silu nemôžeme očakávať, že prilákame tú zo zahraničia, ktorá by nám čiastočne mohla zalátať viac ako 14-tisícový deficit sestier v našom systéme zdravotníctva,“ dodal Kober.

Pripomenul, že zahraniční zdravotnícki pracovníci musia splniť na výkon práce tie isté podmienky ako slovenskí. Zdravotná sestra a pôrodná asistentka potrebujú vyššie odborné vzdelanie v odbore diplomovaná sestra z príslušnej strednej odbornej školy alebo bakalárske štúdium v odbore ošetrovateľstvo. Oba programy musia spĺňať požiadavky smerníc EÚ. „Zdravotnícky pracovník, ktorý získal vzdelanie v zahraničí musí prejsť tzv. nostrifikáciou vzdelania,“ dodal Kober. Kvalifikáciu zo zahraničia uznáva ministerstvo školstva a v prípade zdravotníckych povolaní ministerstvo zdravotníctva.

„Ďalšou podmienkou je registrácia v príslušnej komory. U sestier a pôrodných asistentiek je to Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek,“ uviedol Kober. Zdravotnícki pracovníci sa tiež musia celoživotne vzdelávať. „Toto je povinné a založené na potrebe permanentného získavania informácií v súlade s rýchlosťou technologických zmien a vedeckého pokroku v medicíne, ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii,“ uviedol.

Proces by sa dal podľa Kobera zjednodušiť najmä zredukovaním byrokratickej a finančnej záťaže pre žiadateľov o uznanie vzdelania. Takisto by pomohli dostatočné možnosti na doplňujúce vzdelanie v prípade, ak sa zistí diskrepancia vo vzdelaní žiadateľa na vzdelávacích inštitúciách.