Zo Slovenska odchádzajú lekári v obrovských počtoch a vrátiť sa sa nechystajú. Aj ministerstvo priznáva, že nám ich chýbajú tisícky. A čo tak ich aspoň čiastočne nahradiť zahraničnými lekármi? Pred dvoma dňami sa konali skúšky zahraničných lekárov a spôsob ako to celé prebehlo svedčí len o tom, že radšej ako cudzích, nechceme žiadnych lekárov. Osobná skúsenosť každého z nás so slovenským zdravotníctvom je odpoveďou na to, či je tento prístup správny.
Skúška
21 a 22. 10 sa na lekárskej fakulte Univerzity Komenského sa konala odborná skúška pre zahraničných všeobecných a zubných lekárov. Je to povinný krok od roku 2016 roku a koná sa vždy v jednej z troch lekárskych univerzít, ktorej to nariadi Ministerstvo školstva na konci roka. Žiadny prípravný kurz sa nekonal, vzory testov neboli k dispozícii a okruhy otázok vyzerali takto:
Pre zubárov
Pre zubárov
Pre všeobecných
Výstrižok z webu: https://www.fmed.uniba.sk/studium/pre-ziadatelov-o-doplnujuce-skusky/
Podrobnejšie informácie neboli.
Poplatok
Poplatok za skúšku pri všeobecných lekároch bol 665 euro a skúšky za zúčastnilo 38 lekárov. Zúčastnili sa aj 15 lekári, ktorí prešli testom na jar v SZU ale museli si dorobiť ústnu časť. Poplatok ale aj tak mali uhradiť v plnej výške. V odbore zubné lekárstvo sa bolo prihlásených 11 lekárov s poplatkom 1 064 euro.
V porovnaní s Českom je to neuveriteľný 5 až 10 násobok poplatku, kde výška poplatku je okolo 120 euro pre obidva odbory (https://www.mzcr.cz/dokumenty/aprobacni-zkousky_1784_952_3.html).
Pripomínam, že sa jednalo len o písomnú skúšku, kde všetky odpovede boli multiple choice, a len tí, ktorí urobili písomnú skúšku, išli na ústnu. Reálne náklady preto vysoké neboli.
Vychádza mi, že Univerzita Komenského zozbierala 46 949 euro.
Veľa lekárov pochádzalo z Ukrajiny, kde priemerná mzda je 200 euro a je to naozaj úžera. Pre mnohých to boli ťažko zarobené peniaze, ktoré ochudobnili svoje rodiny. Boli medzi tými aj tie, ktoré na skúšku zobrali uver.
V porovnaní s Českom je to neuveriteľný 5 až 10 násobok poplatku, kde výška poplatku je okolo 120 euro pre obidva odbory (https://www.mzcr.cz/dokumenty/aprobacni-zkousky_1784_952_3.html).
Pripomínam, že sa jednalo len o písomnú skúšku, kde všetky odpovede boli multiple choice, a len tí, ktorí urobili písomnú skúšku, išli na ústnu. Reálne náklady preto vysoké neboli.
Vychádza mi, že Univerzita Komenského zozbierala 46 949 euro.
Veľa lekárov pochádzalo z Ukrajiny, kde priemerná mzda je 200 euro a je to naozaj úžera. Pre mnohých to boli ťažko zarobené peniaze, ktoré ochudobnili svoje rodiny. Boli medzi tými aj tie, ktoré na skúšku zobrali uver.
Úspešnosť
Skúšku zvládlo z 38 lekárov len 5, z ktorých traja sa pripravovali v Česku a podľa mojich informácii odpovedali v českom jazyku. Zo zubárov skúšku nezvládol ani jeden.
A hlavná otázka, ktorá kolovala medzi nimi: Veď sme zubári, prečo tak veľa otázok je z internej medicíny a chirurgie?
Boli aj ďalšie logické otázky: Prečo boli v legislatívnej časti aj zákony, ktoré neboli z zozname na prípravu zverejnenom na webe, ako napríklad Zákon o záchrannej zdravotnej službe? V informáciách na prípravu boli zákony, na ktoré sa majú záujemcovia zamerať, v teste boli ale aj iné zákony.
Prečo boli v teste aj otázky, ktoré mali do písmena rovnaké odpovede, ale správna bola len jedna?
A hlavná otázka, ktorá kolovala medzi nimi: Veď sme zubári, prečo tak veľa otázok je z internej medicíny a chirurgie?
Boli aj ďalšie logické otázky: Prečo boli v legislatívnej časti aj zákony, ktoré neboli z zozname na prípravu zverejnenom na webe, ako napríklad Zákon o záchrannej zdravotnej službe? V informáciách na prípravu boli zákony, na ktoré sa majú záujemcovia zamerať, v teste boli ale aj iné zákony.
Prečo boli v teste aj otázky, ktoré mali do písmena rovnaké odpovede, ale správna bola len jedna?
Čo zabezpečila univerzita:
Zápis na skúšku, priestor, prípravu a tlač testov, dohľad nad chodom testu kolegyňami zo študijného oddelenia, kontrolu testov s využitím techniky a účasť komisie pri ústnej časti. Viackrát účastníkom ale stihli povedať, že je to nanútené ministerstvom školstva a oni to robiť nechcú.
Ako to zobrali lekári
Zahraniční lekári po takom zážitku odchádzali sklamaní a znechutení. V sociálnych sieťach sa ihneď objavili informácie ako „nechoďte na Slovensko„. Šťastie v nešťastí mali tí z nich, ktorí prišli na Slovensko len na pokus a mali možnosť návratu. Sú ale prípady, ktorí takú možnosť nemajú. Napríklad majú partnerov/manželov na Slovensku alebo deti v školách a nemôžu sa už vrátiť. Takí lekári často pracujú na Slovensku ako kozmetičky, maséri alebo aj pomocný personál v domovou dôchodcov, príp. podnikajú.
Sú to silní a odhodlaní ľudia, veď si vybrali profesiu od Boha, čo je záchrana našich životov a životov našich deti. A som veľmi rada, že aj v takej ťažkej situácií sa nevzdali a rozhodli sa, že na ďalšiu skúšku sa budú stretávať a pripravovať sami!
Sú to silní a odhodlaní ľudia, veď si vybrali profesiu od Boha, čo je záchrana našich životov a životov našich deti. A som veľmi rada, že aj v takej ťažkej situácií sa nevzdali a rozhodli sa, že na ďalšiu skúšku sa budú stretávať a pripravovať sami!
Na Slovensku chýba 5 500 lekárov a 4 000 sestier. Slovenskí lekári odchádzajú do zahraničia, ale príchodu zahraničných lekárov sa silou mocou bránime a vymýšľame umelé prekážky, prípadne dané skúšky slúžia len na obohatenie sa škôl. Veď od roku 2016 skúškami prešlo len 65 lekárov. Česká republika takto získala už stovky lekárov a Poľsko až tisícky.
Len my sa tu na Slovensku radi sami hráme na svojom piesočku a pomoс sem nechceme pustiť.
Len my sa tu na Slovensku radi sami hráme na svojom piesočku a pomoс sem nechceme pustiť.
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk
