Na Slovensku žije dnes 280-tisíc cudzincov. Pri 5,5 miliónovom národe to vôbec nie je málo. Pri takomto počte by sme si už mali konečne uvedomiť, že musíme zmeniť legislatívu, aby sme im uľahčili život u nás.
Zákon o pobyte cudzincov (Zákon o PC) ma vždy fascinoval. Poznám ho naspamäť a, za skoro 15 rokov pomoci cudzincom, som sa stretla s rôznymi príkladmi, ktoré dokazovali konzervatívnosť jeho tvorcov. Zákon je súhrnom národnej politiky a smerníc EÚ, ktoré sme mali povinnosť dostať do našej legislatívy, aj keď sme mali iný názor. Ako výsledok máme zákon kurióznych a nevyvážených pravidiel, ktorý je načase zmeniť.
Slováci a Slovenky radšej sa nezbližujte s cudzincami
Prečo hovorím o kurióznych situáciách? Posúďte sami. Zažila som napríklad situáciu, keď na oddelení cudzineckej polície – pri dvoch rôznych okienkach postávali dve Ukrajinky. Jedna bola manželkou Čecha, druhá bola vydatá za Slováka. Manželka Čecha podávala žiadosť ako rodinný príslušník občana Únie. Rozhodnutie o pobyte dostala automaticky ešte v deň podania žiadosti. Tešila sa jednoduchosti celého procesu, ktorý si užívala vďaka princípu EÚ, zastrešujúcemu voľný pohyb osôb.
Manželka Slováka bola na tom diametrálne odlišne. Podávala žiadosť na trvalý pobyt a okrem dlhého zoznamu dokumentov s apostilami a súdnymi prekladmi mala počkať na rozhodnutie 90 dní s príslušnou kontrolou policajtov, ktorí kontrolovali, či nejde len o fiktívne účelovo uzatvorené manželstvo.
Nejde však len o papierovačky. Kým možnosť takzvaného zlúčenia rodiny môžu pri občanoch EÚ dostať nielen ich zákonné manželky či manželia, ale aj nezosobášení partneri, ak sa preukáže, že bývajú spolu alebo majú riadny osvedčený vzťah. Viac-menej takú žiadosť môže podať skoro každá príbuzná osoba v zostupnej alebo vzostupnej línii, deti do 21 rokov a pod. Je to dlhý zoznam (§ 2, ods. (5) Zákona o PC).
Na Slovensku je to ťažšie. Pri zlúčení rodiny so Slovákom je zoznam veľmi krátky a ide len o rodičov, starých rodičov a deti do 18 rokov (§ 43, ods. (1) Zákona o PC). Napríklad ja ako občianka Slovenska nemôžem požiadať pre moju sestru, ktorá je Krymčanka a od narodenia je hendikepovaná. Nemá okrem mňa a môjho brata, ktorý tiež žije na Slovensku, už nikoho. Neviem ju ani počas vojny dostať na Slovensko. Dalo by sa to, ak by som mala napríklad České občianstvo a bývala na Slovensku ale so slovenským občianstvom to nejde.
V takýchto situáciách sa mi veľmi chce zakričať a poprosiť, aby ma to naše Slovensko až tak nechránilo pred cudzincami.
Modrá karta
Ešte v novembri 2021 sa schválila nová dlhoočakávaná európska smernica o modrých kartách. Mala by pomôcť integrácii vysokokvalifikovaných zamestnancov štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí by chceli pracovať na vysokokvalifikovanom pracovnom mieste v členskom štáte Európskej únie vrátane Slovenska a ich rodín.
Každý členský štát by mal túto smernicu implementovať do zákona o pobyte cudzincov do dvoch rokov, teda máme čas do novembra 2023 roku. Neviem o tom, že by sa na tejto zmene u nás pracovalo. Modrá karta je veľmi dobrým prostriedkom integrácie napríklad ITčkárov, lekárov a iných odborníkov, ktorých je na Slovensku nedostatok.
Pri lekároch z tretích štátov je tak jedinou možnosťou ako sa môže odborník uchádzať o uznanie svojej lekárskej špecializácie (chirurg, gynekológ a pod.) s využitím kompenzačných mechanizmov EÚ. V opačnom prípade sa musia prihlásiť na špecializačne štúdium odznova a pri väčšom šťastí sa im uzná časť špecializačného štúdia. Nová smernica ráta aj s osobami, ktoré dostali dočasné útočisko, teda aj s lekárkami, ktorí utiekli pred vojnou a azylantmi. Vojnoví utečenci na Slovensku zatiaľ požiadať o modrú kartu nemôžu.
Odídenci, vojnoví utečenci nielen z Ukrajiny
Ukrajinskí utečenci sú výnimkou a majú zaujímavé, ale len veľmi dočasné, postavenie. Sú mimo byrokracie a poskytli sme im maximálne zjednodušenú formu pobytu s dotáciami a zdravotným poistením. Dočasne asi preto, že dúfame, že po skončení vojny rýchlo odídu naspäť domov. Neposkytli sme im ale možnosti podnikať alebo sa uchádzať o vyššie kvalifikované pozície. Asi naozaj nechceme, aby sa integrovali.
Samotná registrácia vyzerá ako útržok papiera, ktorá sa nedá dať do čítačky a tak, napríklad nemôžu komunikovať s úradmi elektronicky. Ak ide o zmiešané manželstvá je to ešte horšie. Napríklad manželka Ukrajinca s ruskou štátnou príslušnosťou žijúca na Slovensku nemôže podať žiadosť o pobyt tak jednoducho. Mala by si ísť totiž vybaviť ešte národné vízom a to rovno do Moskvy. Riešila som prípad dvoch manželiek Ukrajincov, ktoré sú štátnymi občiankami Ruska a navyše jedna z nich je vo vysokom štádiu tehotenstva. Odpoveď policajtov a konzulárnych oddelení v blízkosti slovenských hraníc (Viedeň, Praha, Budapešť a pod. ako aj konzulárneho odboru MZV v BA) bola jednoznačná, nedá sa to. Výnimky evidentne dávame len vodičom medzinárodnej kamiónovej alebo autobusovej dopravy, ktorí majú silný lobing.
Potrebujeme ombudsmana pre cudzincov
O potrebe ombudsmana pre integráciu cudzincov som písala ešte v roku 2021. Teraz, keď sa počet cudzincov rapídne zvýšil, až zdvojnásobil je logické, že by sa mal tejto témy niekto ujať a riešil ju k spokojnosti celej spoločnosti. Prišlo k nám viac ako stotisíc odídencov, tretina z toho do Bratislavy. Z Bratislavského kraja sa stáva internacionálna oblasť so skoro 8-percentným podielom obyvateľov z cudziny. Na konci roka 2022 sme evidovali skoro 280-tisíc cudzincov s pobytom na Slovensku. Ale ako keby nechceme poznať a riešiť ich problémy. Nami nepremyslené zmeny zákonov majú negatívny dopad na obyvateľov Slovenska s cudzím pôvodom a tak ich z našej komunity vylučujeme až separujeme, aj keď EÚ skôr uprednostňuje integráciu až inklúziu.
Keď sme vedeli vytvoriť vojnového ombudsmana, prečo neuvažujeme o ombudsmane pre integráciu cudzincov?
Slováci a Slovenky radšej sa nezbližujte s cudzincami
Prečo hovorím o kurióznych situáciách? Posúďte sami. Zažila som napríklad situáciu, keď na oddelení cudzineckej polície – pri dvoch rôznych okienkach postávali dve Ukrajinky. Jedna bola manželkou Čecha, druhá bola vydatá za Slováka. Manželka Čecha podávala žiadosť ako rodinný príslušník občana Únie. Rozhodnutie o pobyte dostala automaticky ešte v deň podania žiadosti. Tešila sa jednoduchosti celého procesu, ktorý si užívala vďaka princípu EÚ, zastrešujúcemu voľný pohyb osôb.
Manželka Slováka bola na tom diametrálne odlišne. Podávala žiadosť na trvalý pobyt a okrem dlhého zoznamu dokumentov s apostilami a súdnymi prekladmi mala počkať na rozhodnutie 90 dní s príslušnou kontrolou policajtov, ktorí kontrolovali, či nejde len o fiktívne účelovo uzatvorené manželstvo.
Nejde však len o papierovačky. Kým možnosť takzvaného zlúčenia rodiny môžu pri občanoch EÚ dostať nielen ich zákonné manželky či manželia, ale aj nezosobášení partneri, ak sa preukáže, že bývajú spolu alebo majú riadny osvedčený vzťah. Viac-menej takú žiadosť môže podať skoro každá príbuzná osoba v zostupnej alebo vzostupnej línii, deti do 21 rokov a pod. Je to dlhý zoznam (§ 2, ods. (5) Zákona o PC).
Na Slovensku je to ťažšie. Pri zlúčení rodiny so Slovákom je zoznam veľmi krátky a ide len o rodičov, starých rodičov a deti do 18 rokov (§ 43, ods. (1) Zákona o PC). Napríklad ja ako občianka Slovenska nemôžem požiadať pre moju sestru, ktorá je Krymčanka a od narodenia je hendikepovaná. Nemá okrem mňa a môjho brata, ktorý tiež žije na Slovensku, už nikoho. Neviem ju ani počas vojny dostať na Slovensko. Dalo by sa to, ak by som mala napríklad České občianstvo a bývala na Slovensku ale so slovenským občianstvom to nejde.
V takýchto situáciách sa mi veľmi chce zakričať a poprosiť, aby ma to naše Slovensko až tak nechránilo pred cudzincami.
Modrá karta
Ešte v novembri 2021 sa schválila nová dlhoočakávaná európska smernica o modrých kartách. Mala by pomôcť integrácii vysokokvalifikovaných zamestnancov štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí by chceli pracovať na vysokokvalifikovanom pracovnom mieste v členskom štáte Európskej únie vrátane Slovenska a ich rodín.
Každý členský štát by mal túto smernicu implementovať do zákona o pobyte cudzincov do dvoch rokov, teda máme čas do novembra 2023 roku. Neviem o tom, že by sa na tejto zmene u nás pracovalo. Modrá karta je veľmi dobrým prostriedkom integrácie napríklad ITčkárov, lekárov a iných odborníkov, ktorých je na Slovensku nedostatok.
Pri lekároch z tretích štátov je tak jedinou možnosťou ako sa môže odborník uchádzať o uznanie svojej lekárskej špecializácie (chirurg, gynekológ a pod.) s využitím kompenzačných mechanizmov EÚ. V opačnom prípade sa musia prihlásiť na špecializačne štúdium odznova a pri väčšom šťastí sa im uzná časť špecializačného štúdia. Nová smernica ráta aj s osobami, ktoré dostali dočasné útočisko, teda aj s lekárkami, ktorí utiekli pred vojnou a azylantmi. Vojnoví utečenci na Slovensku zatiaľ požiadať o modrú kartu nemôžu.
Odídenci, vojnoví utečenci nielen z Ukrajiny
Ukrajinskí utečenci sú výnimkou a majú zaujímavé, ale len veľmi dočasné, postavenie. Sú mimo byrokracie a poskytli sme im maximálne zjednodušenú formu pobytu s dotáciami a zdravotným poistením. Dočasne asi preto, že dúfame, že po skončení vojny rýchlo odídu naspäť domov. Neposkytli sme im ale možnosti podnikať alebo sa uchádzať o vyššie kvalifikované pozície. Asi naozaj nechceme, aby sa integrovali.
Samotná registrácia vyzerá ako útržok papiera, ktorá sa nedá dať do čítačky a tak, napríklad nemôžu komunikovať s úradmi elektronicky. Ak ide o zmiešané manželstvá je to ešte horšie. Napríklad manželka Ukrajinca s ruskou štátnou príslušnosťou žijúca na Slovensku nemôže podať žiadosť o pobyt tak jednoducho. Mala by si ísť totiž vybaviť ešte národné vízom a to rovno do Moskvy. Riešila som prípad dvoch manželiek Ukrajincov, ktoré sú štátnymi občiankami Ruska a navyše jedna z nich je vo vysokom štádiu tehotenstva. Odpoveď policajtov a konzulárnych oddelení v blízkosti slovenských hraníc (Viedeň, Praha, Budapešť a pod. ako aj konzulárneho odboru MZV v BA) bola jednoznačná, nedá sa to. Výnimky evidentne dávame len vodičom medzinárodnej kamiónovej alebo autobusovej dopravy, ktorí majú silný lobing.
Potrebujeme ombudsmana pre cudzincov
O potrebe ombudsmana pre integráciu cudzincov som písala ešte v roku 2021. Teraz, keď sa počet cudzincov rapídne zvýšil, až zdvojnásobil je logické, že by sa mal tejto témy niekto ujať a riešil ju k spokojnosti celej spoločnosti. Prišlo k nám viac ako stotisíc odídencov, tretina z toho do Bratislavy. Z Bratislavského kraja sa stáva internacionálna oblasť so skoro 8-percentným podielom obyvateľov z cudziny. Na konci roka 2022 sme evidovali skoro 280-tisíc cudzincov s pobytom na Slovensku. Ale ako keby nechceme poznať a riešiť ich problémy. Nami nepremyslené zmeny zákonov majú negatívny dopad na obyvateľov Slovenska s cudzím pôvodom a tak ich z našej komunity vylučujeme až separujeme, aj keď EÚ skôr uprednostňuje integráciu až inklúziu.
Keď sme vedeli vytvoriť vojnového ombudsmana, prečo neuvažujeme o ombudsmane pre integráciu cudzincov?
Aktuálne články Alony Kurotovej sú dostupné aj na dennikn.sk
